§5.19.1obsignaram iam epistulam eam, quam puto te modo perlegisse scriptam mea manu in qua omnia continentur, cum subito Apellae tabellarius a. d. xi Kal. Octobris septimo quadragesimo die Roma celeriter (hui tam longe!) mihi tuas litteras reddidit.
私はすでにその手紙に封をしていたのだが(それは君が今しがた通読したと私が思っている、私の手で書かれ、すべてがそこに含まれている手紙だ)、その時突然、9月21日に、アペラエの伝令がローマから47日目という迅速さで(おや、これほど遠いのに! )私に君の手紙を届けてくれた。
ex quibus non dubito quin tu Pompeium exspectaris dum Arimino rediret et iam in Epirum profectus sis, magisque vereor, ut scribis, ne in Epiro sollicitus sis non minus quam nos hic sumus.
その手紙から、君がポンペイウスがアリミヌムから戻るのを待って、それからすでにエピルスへ出発したことは疑いない。 そして、君が書いているように、私たちがここで不安であるのと劣らず、君もエピルスで不安になっているのではないかと、よりいっそう心配している。
de Atiliano nomine scripsi ad Philotimum ne appellaret Messallam.
アティリウスの債務については、メッサッラに督促しないようにとフィロティムスに書き送った。
§5.19.2itineris nostri famam ad te pervenisse laetor magisque laetabor si reliqua cognoris.
私たちの旅の評判が君のもとに届いたことを嬉しく思うし、残りのことを君が知るならいっそう嬉しく思うだろう。
filiolam tuam tibi †iam Romae† iucundam esse gaudeo, eamque quam numquam vidi tamen et amo et amabilem esse certo scio.
君の幼い娘が†今やローマで†君にとって愛おしい存在であることを喜んでいる。 彼女のことを、私は一度も見たことがないが、それでも愛しているし、愛すべき子であることを確かに知っている。
etiam atque etiam vale.
くれぐれも元気で。
§5.19.3de Patrone et tuis condiscipulis quae de parietinis in Melita laboravi ea tibi grata esse gaudeo.
パトロンと君の同窓生たちに関して、私がメリタの廃屋について苦労したことが君に喜ばれたのを嬉しく思う。
quod scribis libente te repulsam tulisse eum qui cum sororis tuae fili patruo certarit, magni amoris signum.
君の姉妹の息子の叔父と争った者が落選したことを、君が喜んでいると書いてくれたのは、大きな愛の証だ。
itaque me etiam admonuisti ut gauderem;
だから君は私に、喜ぶようにと促しさえしたのだ。
nam mihi in mentem non venerat.
私には思い浮かばなかったのだから。
"non credo"
inquis.
「信じられないね」と君は言う。
ut libet;
お好きなように。
sed plane gaudeo, quoniam τὸ interest τοῦ φθονεῖν.
しかし私は明らかに喜んでいる。 なぜなら、「関心」と「嫉妬」には隔たりがあるからだ。